Pruhovaný rytier

Pruhovaný rytier

Perca fluviatilis, tak znie latinský názov pre ostrieža riečneho. Je to u nás pôvodný druh. V Európe je veľmi rozšírený a obýva aj severné časti  Ázie patriace k prímoriu Severného ľadového oceánu. Nevyskytuje sa v severnom Nórsku, Škótsku a na Pyrenejskom polostrove, v južnom a strednom Taliansku, v západnej časti Balkánskeho polostrova, na Peloponéze. Nájdeme ho vo všetkých rybích pásmach, v tečúcich a stojatých vodách , v rybníkoch, v slepých ramenách a aj v nízko položených nádržiach. Zdržuje sa v skupinách zložených prevažne z rovnakých ročníkov. Vyhľadáva miesta s úkrytom ako sú potopené stromy, balvany ,podmyté brehy...

Má široký rypák a koncové ozubené ústa. Na klinovitej hlave sú veľké oči. Žiabrové viečko je vzadu zakončené so silným ostňom .Na bočnej čiare má 58 – 67 malých hrebeňových šupín. Na chrbte sú 2 chrbte sú 2 chrbtové plutvy, na prvej je 13-17 tvrdých ostrých lúčov , na druhej 1-2 tvrdé a 13-16 mäkkých lúčov , na análnej plutve sú 2 tvrdé a 8 – 10 mäkkých lúčov. Sfarbenie chrbta je tmavosivé až modravé, prípadne olivozelené, boky sú svetlejšie , so 6 – 9 tmavými priečnymi pruhmi alebo vidlicovitými čiarami. Brucho je bielavočervené až červenavé so strieborným leskom. Na zadnom okraji prvej chrbtovej plutvy je čierna škvrna, brušné plutvy a análna plutva sú červené. Samčeky sú výraznejšie sfarbené ako samičky. Dosť záleží aj to v akej lokalite ryba žije, od toho sa odvíja aj zafarbenie. Niekde môže prevládať tmavšie sfarbenie inde naopak svetlejšie. Bežná dĺžka u nás loveného ostrieža je 20 až 35 cm. Dožíva sa 15 rokov  pričom priemerný vek je 5 až 7 rokov a dorastá do dĺžky 50 cm a hmotnosti  4 až 5 kg. Rastie pomaly, hlavne pri premnožení , kedy má nedostatok potravy. Pohlavne dospieva v 1. až v 3.roku života. S narastajúcim vekom prevažujú v populácií samice nad samcami. Čas neresu je od apríla do júna , pri teplote vody 7 – 20 stupňov Celzia. Na 1 kg hmotnosti samice pripadá 80 až 250 tisíc ikier. Približne 1,5 – 2mm veľké ikry kladie v podobe dlhých, sieťovitých , rôsolovitých pásov na vodné rastliny, kamene a podvodné kríky. Plôdik sa liahne o 2 – 3 týždne.

Mladšie jedince sa vyskytujú v stádach , no staršie kusy sú často vyslovene samotárske alebo žijú v skupinke kde sú nanajvýš 2 – 3 veľké kusy. Je to veľmi žravý druh ryby. Menšie jedince sa živia väčšinou zooplanktonom a v podstate všetkých živým vo vode. Hlavne väčšie jedince sú dravci a živia sa prevažne menšími rybkami , vrátane vlastného potomstva.

V našich končinách bol ostriež ešte donedávna považovaný za plevelnú rybu , no v poslednej dobe sa stáva vyhľadávanou rybou hlavne športových rybárov a to hlavne prívlačiarov a pretože je aktívna po celý rok, tak je to hlavne príjemné spestrenie zimného rybolovu, keď ostatné ryby sú menej aktívne, alebo vôbec neprijímajú potravu.

Ostrieža môžeme u nás loviť na všetky možné spôsoby. Úspešná býva plavaná na červa či malú rybku. Hnojáčkom ostriež nikdy nepohrdne. Tak isto nebýva problém chytiť ostrieža na feeder, či muškárením na menšie streemre v podobe malých rybiek. Najšportovejším a zrejme aj najúspešnejším však býva práve prívlač , kde sú úspešné rôzne druhy umelých nástrah. Cez leto ostriežov lovíme hlavne na agresívnejšie nástrahy ako menšie rotačky či woblery a v chladnejších mesiacoch bývajú úspešné hlavne gumené nástrahy v podobe rôznych červov,twisterov,smáčikov a podobne. Dôležité je však v chladných mesiacoch precízne viesť nástrahu pomalými prískokmi pri dne, kde sa sťahujú na zimu všetky rybky a s nimi aj dravci. Práve gumenné nástrahy nám dovoľujú viac sa s nimi pohrať a napodobniť živú nástrahu a tým vydráždiť týchto pruhovaných krásavcov k útoku.

Ostriež má aj veľmi chutné mäso, takže veľa rybárov už ho nepovažuje za plevelnú rybu a tak v našich podmienkach už pomaly ani nestihne dorásť do kapitálnych rozmerov. Preč sú časi, keď napríklad na Liptovskej Mare ste mohli nachytať  množstvo veľkých  40 cm ostriežov za popoludnie. Ostrieže už ani tam nestačia dorásť do veľkých rozmerov a podobne končia aj iné lokality u nás , preto by sa mohli niektorý rybári zamyslieť aj nad tým, že 20 cm ostriež ak ho necháme dorásť , nás môže prekvapiť oveľa väčšou hmotnosťou.

(Miroslav  Mikáč 2011)